Kresťania za odluku cirkvi (náboženstva) od štátu

Autor: Miroslav Iliaš | 5.4.2020 o 13:43 | (upravené 6.4.2020 o 10:25) Karma článku: 4,34 | Prečítané:  532x

Ako kresťan som za to, aby si veriaci platili vieru zo svojich peňazí. Príklady tých registrovaných cirkví a náboženských spoločností, ktoré pre svoju činnosť nepoberajú príspevky od štátu.

Je známou vecou, že Slovenská republika financuje registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, pričom posledná zákonná úprava z konca minulého roka 2019 im ešte navýšila finančné prostriedky.

Ako angažovaný kresťan a stúpenec odluky náboženstva od štátu som sa zameral na tie registrované cirkvi, ktoré nepoberajú štátne peniaze. O tom informuje tabuľka "Prostriedky zo štátneho rozpočtu v rokoch 2000 až 2019 pre cirkvi a náboženské spolocnosti na platy duchovných a prevádzku ústredí " zo stránky Cirkevného odboru Ministerstva kultúry (link). 

V tabuľke vidíme, že len štyri registrované (nazvem ich) náboženské subjekty majú vo svojich riadkoch samé nuly: Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike, Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní v Slovenskej republike, Kresťanské zbory na Slovensku a Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia v Slovenskej republike.

Urobil som preto prieskum (telefonicky, ímejlom, četom i surforvaním po ich stránkach), ako si tieto zmienené cirkvi a náboženské organizácie financujú svoje potreby.

Bahájske spoločenstvo (Baháji)

Od spoločenstva Baháj som obdržal v ímejli stanovisko o svojom samofinancovaní, z ktorého citujem :

"Bahájske spoločenstvo nepoberá žiadne príspevky od štátu, pretože jedným zo základných princípov bahájskej viery je, že sa financuje výlučne s príspevkov veriacich bahájov. Nie je dovolené prijímať finančné príspevky od tretích strán. V rámci bahájskeho spoločenstva sú zriaďované fondy na miestnej, národnej, kontinentálnej a medzinárodnej úrovni, do ktorých môžu prispievať iba jeho členovia. Toto umožňuje bahájskemu spoločenstvu dvojaký účel ich využitia, udržať si svoju činnosť a nasmerovať finančné zdroje spôsobom, ktorý podporuje blahobyt ľudstva.

Príspevky sú dobrovoľné a anonymné. Veriaci to vnímajú ako privilégium, že môžu podporovať fungovanie spoločenstva na miestnej, národnej aj medzinárodnej úrovni.  Jednotliví baháji sa snažia nezištne a radostne prispievať do rôznych fondov viery, každý podľa svojich okolností a možností. Nie je dovolené požadovať peniaze od jednotlivcov. Stav bahájskych fondov môže byť predmetom konzultácií medzi členmi spoločenstva na stretnutiach rôznych druhov.

Takto fungujú bahájske spoločenstvá na celom svete."

Baháji v rámci svojej registrácie na Ministerstve kultúry dali písomné čestné prehlásenie o nepoberaní žiadnych príspevkov od štátu (získal som kópiu podľa inforzákona).

Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dni (CJKSND alebo Mormóni)

V tejto náboženskej organizácii mi je sympatická dobrovoľnícka činnosť zahraničných misionárov, ktorí su znášajú svoje pobytové náklady sami. Tu je ich stanovisko k samofinancovaniu:

"Členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých posledných dní dodržujú biblickú zásadu desiatku tým, že venujú desať percent svojho príjmu Cirkvi. Tieto peniaze sú použité na humanitárne úsilie, výstavbu zborových domov a chrámov, prevádzku Cirkvi a pomáhajú financovať misionárske, vzdelávacie a genealogické programy. Na základe príspevku členov je tak Cirkev nezávislá na akejkoľvek inej inštitúcii (a teda i štátu).
V oblasti financovania hrá tiež dôležitú rolu fakt, že miestna, regionálna a národná úroveň správy Cirkvi je v rukách predovšetkým neplatených či laických duchovných. Podstatné množstvo času a úsilia, ktorého je potreba ku správe záležitostí a k naplňovaniu potrieb členov, venujú a vynakladajú samotní členovia. Tí sú tiež pri svojej snahe nasledovať príklad Ježiša Krista vedení k sebestačnosti ako časnej, tak duchovnej. "

Tu stojí za zmienku stanovisko biskupov najväčšej registrovanej cirkvi na Slovensku z roku 2006, že podporiť registráciu mormónov je "zrada katolíckej cirkvi" (link).  Aj napriek tejto opozícii boli mormóni Ministerstvom kultúry SR zaregistrovaní a nestoja štát ani cent - v ich registračnom spise je čestné prehlásenie o nepoberaní štátnych dotácii na svoju činnosť.

Kresťanské zbory (KZ)

V telefonickom rozhovore pán Milanom Neklapil, jeden z predstaviteľov KZ, kládol dôraz na samostanosť zborov, ktoré desiatkami a darmi vykrývajú svoje potreby. Sú organizovaní jednoducho, do samostatných zborov, a každý z nich má svoje IČO. Charakterituje ich skromnosť a rovnostárstvo a nemajú typické duchovenstvo, ktoré by inak malo nárok na štátny plat. Keďže nemajú registrované členstvo svojich veriaich, do stručného cirkevného výkazu pre štát len uvedú číslo z posledného sčítania ľudu.

Ešte zmienim, že jeden ich zbor v Novom Meste nad Váhom má vo vlastníctve nehnuteľnosť - kultúrnu pamiatku - na ktorú prijal štátnu dotáciu.

Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia v Slovenskej republike (Jehovisti)

Aj táto registrovaná náboženská organizácia sa financuje z darov svojich členov. V ímejli ma odkázali na ich stránku (link), kde je to vysvetlené.

Jehovisti zároveň prísne dodržujú svoju politickú neutralitu, a to sa týka aj politickej otázky o vzťahu medzi cirkvami a štátom, ako mi to zdôraznili v odpovedi:

"Vzhľadom na to, že chcete naše stanovisko použiť „vo verejnej diskusii o finančnej odluke cirkví/náboženstva od štátu“ rozhodli sme sa k Vašej otázke nevyjadrovať. Jehovovi svedkovia uznávajú právo štátu rozhodnúť sa podporovať či nepodporovať registrované cirkvi. Nakoľko sú však Jehovovi svedkovia politicky neutrálni, nevyjadrujú sa k otázkam, ktoré majú politický charakter, a ani nezasahujú do toho, čo sa rozhodnú robiť iní.

Čo štát potrebuje a čoho sa môže vzdať

Aj cirkvi a náboženské organizácie prevádzkujú kultúrne pamiatky, škôlky, školy, domovy sociálnych služieb a iné, štátu prospešné inštitúcie. Keď má štát o chod týchto služieb záujem, prideľuje na ich chod finančné prostriedky v súlade so zákonom - príspevky na chod pamiatok, dotáciu na žiaka, dotácia na cirkevný dom dôchodcov, a iné. Za lekárske služby dostáva (cirkevný) zriadovateľ platby od zdravotných poisťovní. Viac o tom v ďalšom článku.

Štát ale nepotrebuje financovať "čisté" náboženské potreby svojich občanov, ako sú platy duchovných a náklady na prevádzku ich ústredí. V časoch, kedy naša ekonomika potrebuje masívne finančné stimuly kvôli pandémii koronavírusu, je na mieste dobre zvážiť, ktoré segmenty má štát ďalej financovať. 

Slušná debata o odluke

Slovensko potrebuje dobrú, konštruktívnu a slušnú debatu o vzťahu cirkví a štátu,

Pokladám za  kontraproduktívne žiadať (v rámci slušnej debaty o odluke) cirkvi a náboženské spoločnosť o súpis ich majetku. Nech si každá náboženská organizácia vlastní majetku, koľko len chce, a nech ho dokáže umne využívať pre svoj chod.

Takisto je neužitočné vytýkať registrovaným cirkvám a náboženským organizáciam ich typické  vieroučné a kultúrno-etické postoje, či ich označovať za tmárov, alebo sektárov. V rámci  náboženskej slobody a práva združovať sa na základe náboženského predvedčenia môže každý vyznávať a praktizovať, čo chce. Podstané, aby si to platil zo svojich peňazí. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Samuela Marca

Deje sa tu ukážkové prevzatie moci (píše Samo Marec)

Takto ste si predstavovali lepšie Slovensko?


Už ste čítali?