Miroslav Iliaš
Peťove prvotiny
Literárne prvotiny Petra Uhera (1968, Bojnice, Slovensko - 2009, Papeete, Tahiti), ako ich spracovala jeho matka.
Konzervatívec, židofil a sionista. Už nie zarytý priateľ slobody. A čerstvý rusofil. Zoznam autorových rubrík: Veda - aj tú treba, né ?, Odluka cirkví od štátu, Izrael, ó môj Izrael, Športíky moje bojové, ISATI, Pataveda (pseudoveda), Súkromné dumania, Peter Uher, Nezaradené
Literárne prvotiny Petra Uhera (1968, Bojnice, Slovensko - 2009, Papeete, Tahiti), ako ich spracovala jeho matka.
Venované môjmu bratrancovi Petrovi Uherovi, ktorý sa asi 17 rokov skrýval niekde vo svete, až sme sa napokon v októbri 2009 dozvedeli o jeho dobrovoľnej smrti vo Francúzkej Polynézii. Moje stručné spomienky, a najmä obšírnejšie sp
Na základnej umeleckej škole Jána Cikkera v Banskej Bystrici sa 16. júna 2010 konalo polročné hudobné vystúpenie chovancov. Rodinným klenotom bola naša osemročná Sárinka. Prinášam subjektívnu reportáž priženeného mladého muža.
Prinášam text z mladších rokov môjho zosnulého bratranca Petra Uhera (1968, Bojnice, Slovensko - 2009, Papeete, Tahiti). Tento, ako aj nasledujúce príspevky v tejto rubrike budú venované jeho životu.
Auschwitz je nemecký názov pre Osvienčim (poľsky Oświęcim), mestečko okolo ktorého bol vystavané koncentračné tábory.
Aj na stránkach SME sa rozprúdila dobrá debata o tom, či povoliť garantovanie štúdia kvalifikovanými osobami staršími ako 65 rokov. Irena Lokšová, profesorka z Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku argumentuje v svojom článku proti. Naopak, Ján Belko z tej istej fakulty je vo svojom komentári za garanciu. Sám som proti, a keďže vo vysokom školstve pracujem vyše desať rokov, skúsim sa pozrieť na túto problematiku.
Nuž, po svojom. Kým detičky naše zlatučké by každý týždeň mali spievať hymnu, hľadiac na slovenskú zástavu so srdiečkami vlastnecky bijúcim v hrudi, ja, starý proizraelský fundamentalista, si pre zmenu zaspievam izraelskú hymnu.
Antisemitizmus sú predsudky, nevraživosť a nenávisť voči zidovskému národu. Hoci zo spojenia anti- a semitizmus vyplýva, že ide o niečo namierené proti semitskému ľudu (ciže Židov, Arabov a iné etnické skupiny), tento pojem sa používa výlučne pre označenie nepriateľstva voči Židom. Sú rôzne prejavy antisemitizmus, od individuálnej nenávisti voči individuálnym osobám, až po organizovanejšie útoky davov, či ozbrojených zložiek voči židovskému obyvateľstvu.
Je mi povinnosťou a zároveň aj cťou priniesť na slovenský internetový priestor preklad kolektívneho stanoviska kresťanov k štátu Izrael. "Deklarácia 4.medzinárodného kresťanského kongresu o biblickom sionizme" akoby logicky a chronologicky nasledovala za stanoviskom židovských učencov ku kresťanstvu, Dabru Emet (hebr. hovorme pravdu). Dokument kongresu, ktorý hovorí, že vykúpenie sveta nie je možné bez účasti Izraela, pokladám za dôležitý medzník vzťahu kresťanov k Židom v 21.storočí. Kongresu, ktorý sa konal v dňoch 19-22.2.2001 v Jeruzaleme pod záštitou Medzinárodného kresťanského veľvyslanectva v Jeruzaleme, sa zúčastnilo okolo 700 delegátov.
Jednou z foriem modloslužby pohanov bolo uctievanie ašér. Viac než 40-krát čítame v Biblii o poškvrňovaní sa ašérami, či aštarotmi. Grécky názov ašéry je Aštarte, u iných antických národov sa to zhodovalo so Semiramis, Izis, Kybelou, Freyou, alebo inou bohyňou. Germánske pomenovanie "Aštarte" je Oštara, čo bolo žeské božstvo jari, z ktorého sa neskôr vyvinulo "Ostern", Veľká noc. V Biblii čítame, že s Ašérami boli spojené "posvätné" drevá - koly, stĺpy alebo stromy, ktoré slúžili ako miesto pre modloslužobné obetovanie. „Neosaď si ašéru z nijakého dreva pri oltári Hospodinovom...nepostav si nijaký posvätný stĺp“ (5. Mojž. 16:21),alebo v 2.Kronickej 31:1 zase "...postínali ašéry". Indiáni svoje posvätné stĺpy nazývali totemy.
Cirkev Kresťanské spoločenstvo Milosť v Banskej Bystrici nastúpilo cestu žehnania židovskému národu. Dňa 17.novembra 2009 sa v jeho priestoroch na Lazovnej 72 konala prezentácia knihy nedávno zosnulej židovskej autorky pôvodom zo Slovenska - Blanky Bergerovej - v podaní jej syna, Avihoua Efrata, známeho izraelského podnikateľa v oblasti realít.
Hoci normatívny rabínsky judaizmus odmieta mesiášstvo ukrižovaného Ježiša, súčasný národ Izraela (hebr. Am Jisrael) netvoria len ortodoxní Židia. Z náboženského hľadiska je mnohofarebnou mozaikou od ateistov až po ultraortodoxných. Nečudo, že v tejto pestrej zmesi sú aj takí, ktorí uznávajú Ježiša z Nazaretu ako osobného Spasiteľa, ako aj národného Mesiáša.
V Prievidzi je novopostavená budova UNIkliniky, kde sú centralizovaní takmer všetci praktickí a odborní lekári z mesta a okolia. Už skoro ráno - pred jej otvorením - sa kopia pacienti, netrpezlivo čakajúci na svoje vyšetrenia. Príbeh mojej občianskej aktivity, ako som petíciou "zaloboval" u pána doktora za lepšie podmienky čakajúcich pacientov.
Október s Máriou. Mária ťa čaká. Matka Ježiša zbožstená na pohanskú modlu, ku ktorej sa katolíci modlia. Vystavovaná často ako socha ženy (v našich končinách) s modrými očami. Titulovaná aj ako "Kráľovná nebies", hoci pohanskému božstvu s rovnakým menom sa klaňali aj starí Izraelci, ktorí odpadli v časoch Babylonu od Hospodina (Jer. 7:18, 44:17).
Židia v meste Micpe Jericho začali s praktickými krokmi na prípravu pre vybudovanie židovského Chrámu v Jeruzaleme: prípravou potomkov kohanitov (kňazov) a levítov pre chrámovú službu. V škole v tomto meste by sa budúci chrámoví kňazi mali naučiť ako presne vykonávať dennú službu s predpísanými zvieracími obetami. (IsraelNN.com, 11.10.2009)
Moje úvahy z obvyklého hodinové tréningu kickboxu v Prievidzi pre začiatočníkov. Subjektívne, svojské. Keď je telo hnané k hraniciam výdrže, každý vníma nesmiernu námahu jemu vlastnou optikou. Zmes pocitov je vygenerovaná z kontrolovaného preťažovania svalov, šliach, pľúc, srdca, z rinúceho sa potu, z pokrikovania trénera, zo spolutrénujúcich. Zo vždy vyššie postavenej latky, zo vždy nového priestoru vylepšenie vlastných technických a kondičných možností.
Denníček môj ! Ukladám si pekné spomienky na moje telesné namáhanie v športovom centre pri Tel-Avivskej univerzite. Posilňovňa, plaváreň, a najmä malé, klimatizované dóžo, kde som sa vyšantil pri cvičení sebeobrany ("intensive krav-maga"), karate a džuda. Ako som to "žral" v avivskom dóže, ukážem v tejto foto/video reportáži.
"Nato Áron hodí žreb o oba capy, jeden žreb pre Pána, druhý žreb pre Azazela." (Lev. 16:8, katol.preklad). Tak znie biblický príkaz na najsvätejší židovský sviatok - Deň zmierenia (Jom Kippur), kedy v chrámovej dobe (do roku 70 po Kr.) najvyšší kňaz (kohen gadol) o.i. losoval medzi dvoma kozlami. Jeden mal byť obetovaný v Chráme Pánovi (Adonai), druhý vyhnaný do púšte nejakému "Azazelovi". Slovo Azazel je sa vyskytuje ešte v dvoch veršoch (Lev. 16:10,26) tej istej kapitoly (link). Kto, alebo čo je Azazel ?
Denníček môj ! S trochou clivoty, no i nadhľadu, zhŕňam a preberám spomienky z môjho druhého jednoročného pobytu v zemi biblických patriarchov, ktorý sa mi skončil koncom júna. Pokojne tu píšem (veď môj blog znesie všetko), že Izrael som si vybral z nábožensko-ideologických dôvodov: žehnať vo vede zmluvnému potomstvu Abraháma-Izáka-Jákoba a podporiť v Ježiša veriacich, tzv. mesiánskych, Židov. Uvádzam zopár voľne zoradených postrehov.