Svedectvo mesiánskeho evanjelistu Zeva Porata

Autor: Miroslav Iliaš | 8.1.2012 o 15:45 | (upravené 23.3.2012 o 9:50) Karma článku: 5,30 | Prečítané:  1180x

Je málo bývalých ortodoxných Židov, ktorí našli Mesiáša Ješuu z Nazareta, a ešte menej ich o svojej viere v Ježiša Krista verejne hovorí. Jeden z nich je aj brat Zev Porat, ktorého svedectvo prinášam.

Zev a Lin Poratovci.Zev a Lin Poratovci.www.maozisrael.org

Narodil som sa v meste Bnei Brak, ktoré je považované za najortodoxnejšie mesto v celom Izraeli. Žijú v ňom slávni rabíni, a tisícky mužov tam trávia celý svoj život štúdiom v rabínskych školách (hebr. ješivót).

Pre nábožného Žida je dôležita rodová línia jeho potomstva. Tu je moja: otec, starý otec a ďalší predkovia boli rabíni. Niektorí boli dokonca sudcovia rabínov (hebr. dayanim). Môj starý otec, rabín Pinchas Porat, ušiel pred holokaustom z Poľska. Ako utekal, pomohol ešte dvom ženám, sestrám, utiecť s ním. Jedna z nich cestou do Izraela zomrela, a druhá sa mi stala starou mamou.

Moja mama sa nenarodila v nábožnom prostredí. Jej otec, Zev Goldman, bol členom izraelského parlamentu (Knessetu) za stranu Likud, na ktorej čele v súčasnosti stojí premiér Benjamín Netanjahu. Avšak keď stretla môjho otca, stala sa členkou ultra-ortodoxnej komunity, a v roku 1965 som sa prišiel na svet ja.

Môj otec dostal pracovné miesto v Los Angeles ako vedúci židovskej dennej školy a ako rabín synagógy, a tak som vyrastal v južnej Kalifornii. Jedného dňa, keď sme vychádzali zo školy, skupina kresťanov na druhej strane cesty rozdávala letáky a kresťanskú literatúru.

Môj otec sa rozhneval a prikázal, aby sme sa od týchto ľudí držali ďalej, lebo sú nebezpeční. Povedal mi, že Boh by sa na mňa rozhneval, ak by som čo len zmienil meno Ježiš, lebo je rúhaním voči judaizmu.

Pamätám si, ako som vyrastal, bojac sa obzvlášť dvoch vecí - mena Ježiš a bravčoviny.

Po strednej škole ma otec poslal do skutočnej ortodoxnej ješivy - rabínskej školy nazvanej "Emek" - v meste Los Angeles. Obliekal som si - ako ortodoxný Žid - čierne šaty s čiernym klobúkom a mal dlhé bokombrady.

Môj otec a starý otec - vlastne celá rodina - očakávali, že budem pokračovať v rabínskej  tradícii, keďže rabín je medzi ortodoxnými Židmi široko-ďaleko najváženejšia profesia.

Avšak ja som nikdy nechcel byť nábožný. Bolo to pre mňa príliš náročné, prešpikované rôznymi pravidlami; a tak som prosil, nech mi dovolia ísť do verejnej sekulárnej školy. Môj otec nakoniec súhlasil, ale s podmienkou, že budem počas popoludní študovať v synagóge.

S deťmi v škole som nemal skoro žiadne vzťahy, keďže som bol "rabínov syn", a ani som nemal dovolené "vychádzať do sveta". Tak som vyrastal bez priateľov.

Potom môj otec náhle zomrel na srdcovú príhodu a my sme sa vrátili do Izraela a pochovali ho vo vyhradenom cintoríne v Bnei Braku, určenom pre rabínov a nábožných vojakov.

.Vstup do izraelských vzdušných síl

Môj starý otec, rabín Pinchas Porat, vtedy ešte žil a prevzal miesto môjho otca. Dbal, aby som študoval Tóru a Talmud. Mal som ho rád a bol som vďačný, že sa o mňa staral.

Avšak nastal čas urobiť niektoré rozhodnutia. Rozhodol som sa vstúpiť do izraelských vzdušných síl - niečo, čo židovskí ultraortodoxní muži nerobia často. Avšak v tom čase som už dal dole klobúk, a nosil iba jarmulku. Tiež som si oholil bradu. Čoraz menej som inklinoval k židovskej ultraortodoxii.

Vo vzdušných silách som sa celkovo vzďaľoval ortodoxnému judaizmu a robil všetko, čo nie je dovolené ortodoxnému Židovi. Začal som chodiť do barov, piť a zúčastňoval som sa bitiek. Do toho prišiel internet a ja som na ňom robil všetko okrem vôle Božej.

Potom som pracoval pre veľkú poisťovaciu spoločnosť a popri tom si privyrábal dva večery týždenne ako hotelový recepčný. V jednu noc prišla skupina z Číny na výstavu potravín v Tel Avive. Z celej skupiny iba jedna žena, Lin, hovorila po anglicky, a tak som skupinu zaregistroval a pomohol im - prostredníctvom Lin - ubytovať sa v hoteli.

Zistil som, že Lin je hlavnou kuchárkou v Šanghaji a nejako sme si padli do oka. Čoskoro sme sa zobrali. V dome som na stenách mal stále obrazy rabínov, ako aj ikony proti "urieknutiu", kým Lin zapaľovala kadidlá soche Budhu.

.Stretol som nového priateľa

Jedného dňa, keď som bol na internetovom rozhovore ("čete"), niekto sa ma spýtal, odkiaľ som. Keď som povedal "Izrael", priateľ začal so mnou hovoriť o Ježišovi, o Ješuovi. Samozrejme som mu povedal, že som Žid a že nechcem počuť o Novom Zákone, lebo nie je pre židovský národ. "A po druhé", povedal som, "prišiel som do četovacej miestnosti, aby som utiekol pred Bohom a nechcem s tebou hovoriť!"

Najjednoduchšia vec by bola stlačit "zmazať" a tento chlapík by zmizol z môjho života. Avšak z nejakého dôvodu (teraz už rozumiem prečo) som tak neurobil. A tak tento muž - volal sa Todd - mi rozpovedal svoj príbeh. Bol z južnej Kalifornie (kde som vyrastal) a začal so mnou debatovať o Dobrej zvesti. Nedokázal som už stlačiť "zmazať" (angl. delete).

Todd mi potom povedal: "Počuj, budem ťa vyučovať o pravde v Biblii. Ukážem ti ju zo Starej Zmluvy". Vďaka Bohu, ze tento človek poznal Starú Zmluvu ! A tak po štyri roky, takmer denne, Todd ma vyučoval o Mesiášovi v Tanachu - Starej Zmluve. Začal som rozumieť napríklad Izaiášovi 53. kapitole, 9. kapitole, prorokovi Micheášovi 5.kapitole, knihe Genesis 3.kapitole, Žalmom 2,110,122, či Izaiášovi 7:14.

Zapadalo to do seba. Ale potom som si povedal:"Aj keby to bola pravda,nemôžem veriť, lebo som Žid !"

.Dvojročné hľadanie

Ale potom, zhruba v druhom roku Toddovho vyučovania, som začal mávat ťažký spánok. V minulosti som mával problémy, ale teraz to už bolo horšie. Ako som sa vrtel, rozhodol som sa urobit môj vlastný výskum o skutočnom židovskom Mesiášovi.

Todd ma viedol na internete a ja som potom robil vlastné vyhľadávanie. Prechádzal som knižnicami, aby som robil historickú kontrolu. Študoval som históriu judaizmu a kresťanstva. Bol som viac zmätený.

Potom som sa rozhodol, ze najlepší spôsob zistiť pravdu bol ísť za kým? Za rabínmi, samozrejme! Najskôr som zašiel za mojím starým otcom, rabínom Pinchasom Poratom. V tom čase mal 86 rokov a bol veľmi pokojný muž. Nešiel som za ním a nespýtal sa "Kto je Mesiáš?" Nikdy som s ním nehovoril o Ješuovi. Jednoducho som mu ukázal rôzne miesta v Biblii - židovskej Biblii - ktoré mi Todd odkrylpri internetovej konverzácii.

Ukázal som mu Izaiáša 53. Ukázal som mu z tej istej knihy 7:14. Ukazal som mu Jeremiáša 31:31 - o Novej Zmluve. Ukázal som mu Gen. 3 a potom Micheáša verš 5:2 (v hebrej. Biblii je to verš 5:1).

Moj starý otec veľmi znervóznel z mojich otázok. Nesmierne ho to zobralo. Čím viac bol nervózny, tým bližšie som sa posúval k nemysliteľnému - k pravde! Vedel som, že bolo niečo zlé v správaní starého otca a rozhodol som sa pozrieť na podstatu veci.

Moja otázka bola: "Kto je to dieťa v Micheášovi 5:2?" Chcel som odpoveď. "A ty, Bet-lehem, Efrata, primalý byť medzi tisícami Júdovými, z teba mi vyjde ten, ktorý má byť Panovníkom v Izraelovi, a jeho východiská od pradávna, odo dní veku." (Roháčkov preklad)

Od rabínov som chcel odpoveď: kto je to Dieťa, ktoré existovalo pred založením sveta ? Niekto, kto sa stane Kráľom Izraela? Kto bolo to Dieťa?

.Pýtam sa 32 rabínov

Po práci som obvykle mával sériu rozhovorov s rabínmi - celkovo ich bolo tridsaťdva - zhruba počas dvoch rokov. Dostal som 26 rôznych odpovedi na tú istú otázku. V tom čase sa Todd takisto so mnou stále rozprával na internete.

Nakoniec som sa rozhodol ist za vrchným rabínom Izraela - v tom čase ním bol Izrael Lau. Rabín Lau poznal dobre moju rodinu, lebo letel do Kalifornie, aby vykonal môj obrad Bar Micva. Jednoducho som sa ho opýtal: "Rabín Izrael Lau, pýtal som sa 32 rabínov, jeden z nich bol moj starý otec. Dostal som 26 rozdielnych odpovedí na rovnakú otazku. Nie je jedna Biblia?"

Posadil sa usmievajúc a povedal: "Zev, opýtal si sa 32 rabínov a dostal si 26 odpovedí. To je v poriadku, lebo je 70 tvári Tóry - 70 tvári Biblie."

Odpoveď rabína Laua bolo nielen neurčitá a šokujúca, ale pre znamenala v tom okamihu potvrdenie pravdy, ktorú som tak dlho hľadal.

Vyšiel som z jeho úradu úplne presvedčený o pravde, no stále jej odporujúci. Povedal som si: "Som Žid. Ak uverím, že Ježiš je Mesiáš Izraela, stratím rodinu, priateľov, zamestnanie, život. Nemôžem tomuto uveriť."

A toto bol môj záver po štyroch rokoch diskusií na internete a dvoch rokov hľadania a skúmania. Biblia pravdivo hovorí, že židovský ľud je tvrdošijný. Pokiaľ išlo o mňa, bolo to slabé slovo...

.Počul som hlas

Nasledujúcu noc Izrael zasiahol studený front a v našej spálni sme nemali kúrenie. Išiel som spať, no okolo tretej som sa zacal veľmi potiť a chvieť. Hneď som spoznal, ze mám nadprirodzenú návštevu. Cítil som sťaby elektriku prechadzájucu mojím telom a nad svojou hlavou som uvidel oblak.

Obvykle oblak býva tmavý, ale tento bol jasný a prenikalo cezeň veľmi jasné svetlo. Potom som počul hlas dvakrát volajúci moje meno. Hlas hovoril v hebrejčine "Zev, Zev, Izaiáš 53 je Mesiáš Izraela ! Izaiáš 53 je Mesiáš Izraela ! Je to pravda!"

Začal som sa silno chvieť. Vedel som, že som spoznal Pravdu.

Ako nábožnému Židovi (judaista) z rabínskej rodiny mi bolo vštepované, že mám vzťah s Bohom, pretože som Žid. Avšak toto bolo prvý krát, čo som v skutočnosti mal skúsenosť s prítomnosťou Božou. Cítil som niečo, čo som predtým nikdy v živote necítil. Priamo som sa spojil s Bohom-Otcom prostredníctvom Jeho Syna Ješuu.

Zobudil som moju ženu, ktorá nič nepočula a nič nevidela, a povedal: "Lin! Je to pravda! Mesiáš Izraela je Ješua!" Lin, stále budhistka, mi povedala: "Choď nazad do postele, Zev. Ten chlap z internetu ti vymýva mozog." Ja som povedal, "Nie, Lin! On je Mesiáš!"

Potom uvidela, ze celá posteľ bola mokrá od môjho potu - v tú studenú noc. Spoznala, že niečo sa mi prihodilo. Počas jedného týždňa aj ona prijala Ješuu ako svojho Mesiása a Pána.


Po tejto úžasnej skúsenosti, čo som v noci počul hlas Boží, som bol ako v ohni ! Chcel som o tom každému rozprávať. Zdvihol som telefón a povedal to mojej mame. Je odpoveďou bola sklúčenosť a hnev. "Tvoj otec sa obracia v hrobe kvôli tomu, čo si urobil! Rúhaš sa menu našej rodiny. Očakáva sa, že budeš rabínom. Mal by si pokračovať v našej tradícii. Ako vôbec nám môžeš toto robiť ?"

Pokúsil som sa jej povedať: "Ale mama, je to v židovskej Biblii. Sadnime si spolu a ja ti ukážem. Prines si svoju Bibliu a ja ti v nej ukážem, ze Ješua je Mesiáš. Je to on, narodený v Betleheme, a vyrastajúci v Nazarete. To je Mesiáš Izraela!"

Ona nato povedala : "Choď a buď misionárom ! Ale nezdieľaj sa so mnou !" Potom ale povolila a povedala, "Budem s tebou hovoriť iba v prítomnosti rabína."

Vzala ma k rabínovi Stigletzovi z Netanje, ktorý bol "deprogramátor" - ten, kto pomáha rodičom vysvetľovať deťom, ktoré začali veriť v Ješuu, že je to proti Starému Zákonu a proti judaizmu. Začal mi vysvetľovat, že samotný Ješua nedôveroval úplne Bohu. Dôkazom mal byť jeho posledný výkrik na kríži: "Môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil ?"

Vysvetlil som dobrému rabínovi, že Ješua sa takto modlil, lebo ako Baránok Boži vzal na seba všetky hriechy sveta, a preto Boh, ktorý je spravodlivý a čistý, nemohol na neho pohliadnuť, keď bol na kríži.

"Okrem toho," riekol som, "Ješua citoval modlitbu, ktoru napísal kráľ Dávid v Žalme 22." Zdalo sa mi, že rabín zostal prekvapený. Nie som si ani istý, či vobec vedel, ze táto modlitba je v Žalmoch.

Každopádne, rabín sa otočil k mojej mame a povedal, "Je vygumovaný. Skončil. Nemôžem mu pomôcť."

Dva roky mama so mnou neprehovorila. Ale poznáte srdce matky. Nakoniec povedala, že sa so mnou začne stretávať, pokiaľ jej nebudem hovoriť o Biblii.

Mám aj sestru, ktorej manžel je rabínom. Mal som jednu príležitosť posedieť si s nimi a zdieľať moju vieru. Potom ona a jej manžel išli na rabínsky súd, kde napísali na mna udanie, že musím držať vzdialenosť 100 metrov od ich siedmich detí. Rabíni ma žiadali, aby som prišiel na súd. Napísal som im list, že neprídem, lebo nie som pod ich autoritou. Pre mňa je to veľmi smutné - dnes, ak sa opýtaš mojej sestry na mňa, nepovie, že verím v Mesiáša Ješuu. Povie, že som zomrel. A každých šesť mesiacov obnovujú súdne podanie proti mne. Modlím sa za ich spasenie.

Mám tetu - sestru mojho otca - ktorá žije šesť mesiacov v roku v Los Angeles a zvyšných šesť v Izraeli. Prišla ma navštíviť. Chcejúc ma povzbudiť, povedala - "Tvoja rodina by Ťa nemala zavrhnúť, pretože si chorý. Tu máš peniaze na psychiatra." Keď som odvetil, "Nie, ďakujem," odišla.

Musím povedať, ze môjho starého otca som miloval viac, ako si viete predstaviť. V tom čase bol už veľmi krehký. Ale keď som mu povedal, že Ješua je Mesiáš Izraela, náhle sa postavil, otvoril sklenú skriňu za mnou a začal kričať, "Gój! Zradca! Vypadni odtiaľto!"

Začal po mne hádzať taniere a zasiahol ma do hlavy. Tričko som mal roztrhnuté a hlavu zakrvavenú, keď som utekal z jeho domu.

Musel som hneď ísť do nemocnice, aby mi to zašili; a doteraz mám jazvu na čele. Ale necítil som skoro žiadnu fyzickú bolesť kvôli bolesti z odmietnutia starým otcom. Pre mňa bol otcom.

Toto bolo posledny krát, čo som ho vôbec videl. Skúšal som mu niekoľkokrát volať, ale vždy mi povedal - "Odmietni Ješuu alebo nevolaj".

Keď som išiel na pohreb môjho starého otca, videl som tam dvoch najatých strážcov, čo nie je obvyklé na pohreboch. Keď som kráčal na cintorín Ponowicha (v Bnei Brak) títo neobvykle mohutní strážnici prišli a povedali mi, že sa nemôžem zúčastniť pohrebu.

Protestoval som - "To je pohreb môjho starého otca." Odpovedali," Neprídeš sem; rodina vraví, že k nej už viac nepatríš. Zradil si vlastnú rodinu. Zákerne si udrel vlastný národ."

Nechcel som odísť, ale títo dvaja muži ma fyzicky zdvihli a vyniesli z cintorína. Bolo to pre mňa veľmi tažké byť vyhodený z pohrebu vlastného starého otca.

Čoskoro po pohrebe ma právnik môjho starého otca kontaktoval a pozval do svojej kancelárie. Pretože som bol najstarší syn, starý otec mi nechal časť dedičstva, ktoré by inak pripadlo môjmu otcovi, ktorý zomrel pred niekoľkými rokmi.

Vstúpil som do kancelárie, ktorá bola tiež v ortodoxnom meste Bnei Brak, a povedal mi: "Tvoj starý otec ti zanechal štyri milióny šekelov (co vtedy bolo okolo milión dolárov), tiež ti zanechal zem a časť domu s podmienkou, že priamo tu podpíšeš, že neveríš v Ješuu." Povedal som, "Neurobím to." Právnik sa na mňa pozrel a povedal: "Nikto tu nie je, len podpíš ten papier, zober štyri milióny a rob si, čo chceš."

Otočil som sa k právnikovi a povedal "Boh je tu."

On odvetil, "Ak nepodpíšeš ten papier, tie peniaze pripadnú tvojim príbuzným".

Odpovedal som, "Ak je Božia vôla, nech tak je, ale povedz im, ze Ješua im dal tie peniaze !" A odišiel som.

Avšak peniaze, ktorých som sa vzdal, neboli ani spolovice bolestivé ako strata môjho starého otca. Môj vlastny otec mi zomrel, keď som mal 16 rokov. Modlím sa za spasenie Izraela, a obzvlášť za zvyšok mojej rodiny. Áno, urobil by som to znova - a znova - pretože to nie je ničím v porovnaní s tým, co Ješua urobil pre mňa !

Pracoval som v spoločnosti, čo sa volala Granoflex, štrnásť rokov. Bola lekárskou spoločnosťou a v tom čase som menežoval 37 pracovníkov.

Po práci som zvestoval Ješuu každému. Moja žena Lin a ja sme žili v Tel Avive, kým moje pracovisko bolo blízko Herzlie. Približne po roku a desiatich mesiacoch, čo som bol mesiánskym veriacim, som dostal telefonát z vedenia spoločnosti, aby som sa dostavil do ich kancelárie.

V tejto kancelárii som ešte nikdy nebol - fakticky som môjho nadriadeného nikdy nevidel. Videl som len jeho podpisy na dokumentoch a v emailoch.

Keď som vstúpil dnu, všimol som si jeho štrikovanú kipu, čo znamenalo, že je nábožný Žid.

Povedal, "Zev, sadni si. Počúvam veci o tebe." Spýtal som sa, "Aké veci?"

"Rozprával si o Ješu (hanlivé označenie, aké neveriaci používajú pre Ješuu). Mal by si to zastaviť. Premeníš toto miesto na sektu!"

Povedal som, "Najprv, pán Hamo, ak som robil niečo, čo by ohrozovalo moju prácu, povedzte mi to prosím. Nehovorím o Ješuovi v práci, robím to po nej." Odpovedal, "Nechcem, aby si to robil."

Povedal som,"Dobre, Moše alebo Dávid hovoria po práci o futbale alebo basketbale. Aký je rozdiel ?" Odvedal, "Vymývaš mozgy ľudí. Nedovolím to. Príď ku mne ráno a porozprávame sa o tom."

Mal som veľké obavy. Jediní veriaci, ktorých sme poznali, bola malá skupina v severnom Izraeli. Nechodili sme do obvyklých mesiánskych kongregácii, lebo tie, čo sme poznali, boli charizmatické a Todd, môj internetovy priateľ, ktorý ma viedol v Biblii štyri roky, ma pred nimi varoval.

Nasledujúce ráno som znova prišiel to Rafi Hamosovej kancelárie a sadol si. Pozrel sa na mňa a povedal, "Čo sa bude diať ?"

Pozrel som sa priamo na neho a povedal, "Žiadate ma, aby som zaprel Pána Ješuu?" Odpovedal, "Áno, žiadam." Povedal som mu, že nikdy nezapriem Pána Ješuu.

On na to, "Ste prepustený," a ukončil štrnásť a pol roka mojej práce len tak, za dve minúty. Povedal, "Choď nazad do svojej kancelarie, uprac stol a vráť kľúče od auta. Odchádzaš, žiadne odstupné, žiadna výplata. To je všetko."

Išiel som nazad do mojej, teraz už bývalej, kancelárie. Bol som veriacim skoro dva roky, a s výnimkou spoločnosti mojej ženy, som sa vo svojej viere cítil dosť osamelý.

Povedal som mojím kolegom v práci, čo sa mi prihodilo. Boli prekvapení a smutní. Vraveli, "Nemôže toto urobiť! Nie je to legálne. Nemôže prepustiť bez kompenzácii. Je to nesprávne." Vedel som samozrejme, že majú pravdu.

Odišiel som plačúc a stále som plakal, keď som prišiel domov za Lin. Nevediac začo, modlil som sa dva dni. Potom ma Pán viedol do Písma: "Moja je pomsta." Vedel som hneď, že Boh mi hovorí, aby som môjho šéfa nechal tak.

Boh s ním bude jednať. Modlil som sa za neho, za jeho spasenie a nechal ísť. Nemal som žiaden plat, žiadne odstupné po štrnásť a pol roku práce. Urobil by som to opät pre Ješuu.

Teraz som mal iný problém. Začal som si hľadat novú prácu v oblasti, ktorú som poznal - menežment.

Ale nemal som žiadne odporúčanie. Priatelia, ktorých som mal predtým, ako som sa stal veriacim, sa odo mňa odvrátili, keďže som už viac nechodil s nimi do barov. Iní ma opustili kvôli mojej viere v Ješuu.

Chodil som od zamestnávateľa k zamestnávateľovi a podával žiadosti. Napísal som, že som pracoval ako menežér na jednom pracovisku štrnásť a pol roka a bol prepustený kvôli mojej viere v Ješuu.

Dodal som, že by som pracoval zadarmo šesť alebo sedem dní, aby som sa preukázal; ak nie som dobrý, nezamestnajte ma a neplaťte.

Ľudia mi hovorili, "Žiaden problém. Nezaujíma nás, čomu veríme. Zavoláme vám." Nikto mi nezavolal.

Prešlo šesť, desať, jedenásť mesiacov. Jedného dňa som čítal Písmo: "Kto nepracuje, nech ani neje."

Pochopil som, čo mi Boh hovorí, "Ak si nemôžes nájsť džob, aký by si chcel, ak si nemôžeš nájsť prácu v menežmente, vezmi akúkoľvek prácu, pretože akákoľvek práca je požehnanie."

Našiel som si prácu, kde nikoho nezaujímalo, čomu verím - umývač riadov.

V mojej predchádzajúcej pozícii menežéra som mal veľmi dobrý plat a Lin tiež pracovala ako kuchárka. Kúpili sme si byt a splácali pôžičku, žijuc na dosť vysokej úrovni.

Avšak teraz, ked som bol bez práce 11 mesiacov bez akýchkoľvek nezamestnaneckých príspevkov, museli sme minúť všetky naše úspory a nedokázali sme už udržať náš byt.

S dlžobami, aké sme mali, Linina práca a ani moja, umývačská, nestačili ani na prenájom najmenšieho bytu v Tel Avive.

Byt sme preto opustili a kúpil som staré auto, napratajúc do neho všetko, čo sme mali. Zamierili sme na pláž. Postavili sme si stan na pláži, a ako za mojich dní v armáde, so ženou sme sa striedali každé tri hodiny na strázi - dohliadajúc na naše imanie - kým druhý spal.

Nebolo to velmi bezpečné kvôli prostitútkam, drogovo závislým a opitým, prechadzajúcim okolo nás. V noci sme sa sprchovali na pláži v studenej vode.

V jednu noc sa Lin ku mne otočila a povedala, "Vieš, veríme v Ješuu. Nehovorí Biblia, že Boh sa o nás postará ? Nehovorí Biblia, že sme požehnaní ?

Uvažoval som o tom chvíľu a povedal, "Vieš, Boh má požehnanie pre nás; Boh má plán pre nás. Boh nie je ten, kto nás dal sem na pláž. Boh nie je autor zlého, ale Boh to dopustil. Budeme požehnaní."

.Kázanie na pláži

Jedného dňa som cítil, že Pán ku mne hovorí, "Nikdy som Ta nevolal kázať Zvesť iba keď žiješ v hoteli alebo v dome. Povedal som ti kázať Zvesť v sezóne a mimo sezónu."

A tak po pracovných hodinách umývania riadu som išiel na pláž a zdieľal s ľuďmi Dobrú zvesť.

V jednu noc som zdieľal s nábožným mužom a okrem modrín, čo mi urobil, ma zasiahol aj do oka. Keďže bol starší muž, ľudia, ktorí videli potýčku, si mysleli, že ja udieram toho muža.

Prišla polícia a nasadila mi putá, kým ja som sa im snažil vysvetliť, ze ja som to s modrinou na oku. Povedal som policajtovi, že som zdieľal Bibliu s týmto chlapíkom a on ma udrel.

Policajt sa ho opýtal, "Udreli ste toho muža?" On odpovedal, "Áno ! Je gój (nežid)! Vyhoďte ho odtiaľto ! Je to  zradca !"

Policajt sa ku mne obrátil a spýtal sa ma, kde žijem. Povedal som mu, "Práve tu na pláži."

Povedal, "OK, prečo nejdete so mnou hneď teraz na policajnú stanicu. Ten chlapík pred chvíľou potvrdil, že vás udrel. Vyplňte podanie a možno ho budete môcť súdiť. Žijete na ulici, možno z toho vysúdite nejaké peniaze."

Obrátil som sa k policajnému dôstojníkovi a povedal, "Boh žehnaj tomuto mužovi; nevedel, čo činí. Nevznášam voči nemu žiadne obvinenia."

Policajný dôstojník sa na mňa pozrel a povedal, "Ste blázon!" a odišiel.

A tak som tu ja, mesiánsky Žid, žijúci na pláži s manželkou, pracujúci ako umývač riadu, a teraz s modrinou pod okom si stále hľadám zamestnanie.

.Návšteva od rabínov

Z času na čas som hovoril s mamou, želajúc jej "Šabat šalom" na začiatku šabatového večera. Bol som jej prvorodený a vždy sa potešila môjmu telefonátu, kde som jej želal pokojný šabatovy odpočinok.

A tak v jeden piatkový večer som jej zavolal a povedal, "Mama, Šabat šalom!". Spýtala sa, "Kde si? Nezavolal si mi uz niekoľko týždňov!"

Musel som jej povedat, "Mama, žijeme na pláži; už viac nemám domov."

Moja mama mi povedala, "Toto si zaslúžiš! Povedala som ti, aby si neveril v toho chlapíka Ješu! Toto je trest od Boha ! Varovala som ťa pred tým, a teraz si všetko stratil. Stratil si priateľov, svoju prácu, svoje bývanie, stratil si všetko!"

Povedal som, "Mama, Boh ma požehná. Boh má pre mňa požehnanie." Matkina odpoveď: "Mešuga! Blázon! Toto je požehnanie ?" A zložila telefón.

Na druhý deň o 11 večer sme sedeli v našom stane, keď sedem ultraortodoxných Židov - väčšina z nich bola z vychýrenej antimesiánskej organizácie Yad L'Achim, spolu s dvoma rabínskymi politickými úradníkmi, ktorých som poznal z televízie - prišlo do stanu.

Vedel som, ze moja mama ich poslala a bol som si istý, že prišli zlomiť moju vieru.

Došli ku mne a povedali, "Zev, nie sme tu, aby sme s tebou bojovali; prišli sme sa s tebou porozprávať. Urobil si chybu, Zev. Máš sa stať rabínom. Odpustíme ti. Poď s nami; vrátime ta do ješivy (rabínskej školy), nájdeme ti bývanie," a vytiahli šek v šekeloch - ekvivalent $25,000. Povedali, "Vezmi to a poď s nami!"

Doteraz sme bývali takmer tri mesiace na pláži. Otočil som sa k nim a povedal, "Ďakujem a Boh vás žehnaj, ale ja nikdy nezapriem Pána Ješuu!"

Opľuli ma, obrátili sa preč, prekliali nášho Spasiteľa a odišli.

Ďalší deň som išiel autobusom do Jeruzalema a zamieril do záhradného hrobu. Len som tam sedel, modliac sa a plačúc.

Obvykle mám so sebou hebrejskú Bibliu, avšak teraz som mal anglickú, ktorú mi Todd poslal z Kalifornie - študijnú Bibliu. Nič neindikovalo, že som mesiánskym Židom.

Ako som sedel v záhrade s mojou anglickou Bibliou, jeden muž z Austrálie vykročil ku mne a spýtal sa, "Ty si mesiánsky Žid ?"

"Som. Áno, som."

Povedal, "Duch Svätý mi práve povedal, aby som prišiel, hovoril a modlil sa s tebou."

Povedal som mu, prečo mám oko s modrinou a aká je moja celková situácia. Zdieľal som všetko a obaja sme prepukli v plač.

Pozrel sa na mňa a povedal, "Pan Ješua ťa požehná. Pán Jesua ťa požehná !"

Vymenili sme si ímejlové adresy a telefónne čísla. Potriasol som mu ruku a išiel po svojom.

O tri dni mi zavolali z poisťovacej spoločnosti; povedali, že ma už nejaký čas hľadajú.

"Máme šek na 35000 šekelov (asi 10 000 dolárov), čo je u nás už 10 rokov a patrí vám." V ten istý deň Lin a ja sme získali peniaze a večer, verte či nie, sme našli byt na prenájom.

Hneď v nasledujúci deň sme mali iný hovor od rodiny, v ktorej pracovala moja žena, organizujúc bankety. Ich otec odišiel do USA a nechal pre Lin prémiu $12000. Neuveriteľné.

Keďže sme ešte nemali mesiánsku kongregáciu, zasievali sme desiatky do Garden Tomb ministry (Služba záhradného hrobu) v Jeruzaleme.

Nasledujúci deň - ďalší telefonát. Osoba povedala: "Pán Porat, hľadali ste u nás prácu." (Poslal som tam žiadost pred jedenástimi mesiacmi.) "Stále si ju hľadáte?"

"Áno!" Odvetil som.

Bolo to od ministerstva obrany pracovať pre armádu. Bol to veľmi dobrý džob v manažmente. A tak za pár dní nám Boh dal financie, miesto na bývanie a dobrú prácu - požehnanie za požehnaním.

A nakoniec, týždeň po tom, čo sa brat modlil so mnou v Záhradnom hrobe, niekto nás telefonicky pozval do mesiánskej kongregácie. Tam som dostal vyučovanie a lásku - a obdržal dar Ducha Svätého.

Navštevovali sme mesiánske kongregácie po krajine a nakoniec nás Pán doviedol do zboru Tiferet Ješua (Sláva Ješuu) v Tel Avive, s pastorským párom Ari a Shira Sorko-Ram.

Teraz naozaj cítime, že sme našli domov v tejto kongregácii.

Moje povolanie je zdieľať Ješuu všade. Milujem pouličnú evanjelizáciu a trávim cas svedčením o Ňom s mojimi priateľmi.

Navštevujem preživších Holokaustu, žehnajúc im potravinami. Usmerňujem novoveriacich, privádzam ich do kongregácie, kdekoľvek žijú.

Modlím sa za ľudí v nemocniciach a pravidelne sa stretávam so zelótmi zo židovskej antimisionárskej organizácie Yad L'Achim, ktorých životnou prácou je ísť proti mesiánskym židovským veriacim v Izraeli.

Som členom chváliaceho tímu v kongregácii Tiferet Ješua.

A nadovšetko - Lin a ja sme našli Perlu obrovskej ceny.

(Zev a Lin Poratovci su aktívnymi členmi slúziacimi Pánovi a Jeho telu (Cirkvi) v mesiánskej Kongregácii Tiferet Ješua (preložené ako Sláva Ješuu). Zevova služba je www.salvationforisrael.org.

ZDROJ:

What is Truth ?, Maoz Israel Report, Január 2011

The Bread of Affliction, Maoz Israel Blog, 2.2.2011

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?