Neurčité hranice Izraela z roku 1967

Autor: Miroslav Iliaš | 13.6.2011 o 12:40 | Karma článku: 5,20 | Prečítané:  1458x

Palestínske vedenie sa usiluje, aby štáty sveta a medzinárodné organizácie, ako je Organizácia spojených národov (OSN), jednostranne uznali palestínsky štát v rámci "hraníc z roku 1967". Palestínski vodcovia - prezident Mahmúd Abbás a šéf rokovacieho tímu Saeb Erekat, ktorí boli mnoho rokov pri všetkých rokovaniach s Izraelom, pokračujú v presadzovaní konceptu "hraníc 1967" ako novodobého termínu pre medzinárodnú komunitu a ako akéhosi izraelského záväzku. Kampaň má úspechy, keď doteraz niekoľko latinskoamerických krajín (Brazília, Argentína, Bolívia, Ekvádor,...) uznalo palestínsky štát. Aké sú to  hranice z roku 1967 ?

Ilustračné foto - biblické hranice Izraela.Ilustračné foto - biblické hranice Izraela.en.wikipedia.org

Hranice z roku 1967 v skutočnosti neexistujú v zmysle historickom, právnom ani faktickom. Jediná hranica, ktorá v skutočnosti existovala, bola z demarkačná línia roku 1949, kde sa zastavila paľba medzi arabskými krajinami a Izraelom v prvej vojne za nezávislosť. Dohody zastavenia paľby špecifikovali, že demarkačná hranica nemá žiaden právny význam a nebudú sa na nej zakladať budúce rozhovory.

Faktom je, že palestínske vedenie, ako aj členovia medzinárodnej komunity dobre vedia, že takéto hranice neexistujú, ani nikdy neexistovali. Nikdy nefigurovali v žiadnych oficiálnych dohodách či dokumentoch, a nemajú žiaden faktický ani právny podklad. Nie sú ani žiadne provizórne pracovné podklady ohľadne hypotetického stiahnutia k "hraniciam roka 1967".

.Niečo o hraniciach spred 1967

Pozrime sa teraz na pozadie týchto hraníc, ako sú popísané v rôznych medzinárodných dokumentoch.

Termín "hranice 1967" sa vzťahuje na líniu, z ktorej sa izraelská armáda presunula do teritórii (Západný breh a Gaza)  na začiatku šesťdňovej vojny 4.júna 1967. Tieto "hranice" boli čisto demarkačnou líniou z vojny o nezávislosť z roku 1948, dohodnutou v roku 1949 medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi - Egyptom, Jordánskom, Sýriou a Libanonom. Línia zostala platná až do začiatku ďalšej vojny v roku 1967.

Čiara bola na mape, pripojenej k dohode o zastavení paľby, označená zelenou farbou a podľa toho je aj nazvaná ako "zelená línia" (angl. Green Line). Bezpečnostná rada OSN vo svojej rezolúcii zdôraznila, že dočasný charakter demarkačnej línie bude zachovaný "počas prechodu k trvalému mieru v Palestíne", naznačiac tak, že trvalý mier bude obsahovať dohodu o hraniciach.

Stanoviská arabských a iných zdrojov medzi rokmi 1949 a 1967 potvrdzujú spoločné porozumenie pre dočasný charakter tejto línie. Napríklad počas debát v Bezpečnostnej rade jordánsky veľvyslanec povedal o.i.: "Je dohoda o zastavení paľby. Dohoda nestanovila pevné hranice; ukotvila demarkačnú líniu..."

Podobne sa vyjadrovali aj iné osobnosti, napr. jeden známy arabský profesor napísal v libanonskej tlači: "Izrael je jediný štát, ktorý nemá stanovené hranice, okrem prirodzenej, určenej Stredozemnm morom. Zvyšok nie je nič iné ako demarkačné línie, a tie nikdy nemôžu byť považované z politické alebo teritoriálne hranice."

Prechodný charakter demarkačnej línie z roku 1949 bol jasne potvrdený rezolúciou bezpečnostnej rady č. 242 z roku 1967, ktorá vznikla ako reakcia na šesťdňovú vojnu a o.i. tvrdí, že "...rešpekuje a potvrdzuje suverenitu, teritoriálnu integritu a politickú nezávislosť každého štátu v oblasti a jeho právo žit v mieri v rámci bezpečných a uznaných hraníc bez hrozieb použitia sily.."

Rezolúcia neobsahuje žiadnu výzvu pre návrat k demarkačnej línii alebo k akejkoľvek inej hranici. Bezpečnostná rada zamietla arabský návrh textu vyžadujúci, aby Izrael úplne opustil teritórium obsadené v konflikte 1967. Rezolúcia síce hovorila, že Izrael sa musí stiahnuť z "teritórii obsadených v nedávnom konflikte", no bez konkrétnejšieho územného špecifikovania. Zároveň rezolúcia vyzývala, aby strany pracovali na  mierovom urovaní konfliktu, čo zahrňuje aj dohodnutie hraníc.

Ďalším významným medzníkom bola dosiahnutie izraelsko-palestínskej dohody "Deklarácia princípov" z roku 1993. V tomto dokumente súhlasila izraelská vláda a vedenie palestínskej samosprávy (vtedy na čele s Jásirom Arafatom), že rokovania o konečnom stave budú obsahovať témy  ako "...Jeruzalem, utečenci, osady, bezpečnostné dohody, hranice...."

Odkazy na potrebu dosiahnuť dohodu o hraniciach vzájomnými rokovaniami sa tiahli v ďalších izraelsko-palestínskych rokovaniach na báze dohôd z Oslo. Nikde v nich nebola zmienka o "zelenej línii" z roku 1967 ako potenciálnej hranici medzi oboma stranami.

Ďalším indikátorom o neexistencii "hraníc 1967" je Cestovná mapa z roku 2003 - jeden z posledných návrhov na riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu z dielne americkej administratívy. Podľa tohoto plánu sa očakávalo, že obe strany budú rokovať ohľadne vytvorenie životaschopného palestínskeho štátu, majúceho na začiatku "provizórne hranice". V ďalšej fáze by sa podľa Cestovnej mapy dohodnuté hranice mali odobriť medzinárodnou konferenciou, zvolanou na tento účel.

Zhrnuté, hranice by mali vzísť len pri dobrej vôli obvoch rokujúcich strán. Jednostranné odkazovanie palestínskej strany na "hranice 1967" je z hľadiska snahy dosiahnuť výslednú dohodu kontraproduktívne.

.O hraniciach z biblickej perpektívy

Pre kresťanov je dôležité, čo hovorí o hraniciach zeme zasľúbenej deťom Izraela  Biblia. Ohraničenie je spomenuté na niekoľkých miestach Starej Zmluvy.

Po vyjdení potomstva Jákoba z egyptského otroctva bolo jeho podiel v kanaánskej zemi vytýčený v Gen. 15:18-21, Num. 34:1-15. Z hľadiska posledných časov majú význam tzv. prorocké hranice Izraela, ako ich uvádza Ezechiel (47:13-20). Tieto sa nepridŕžahú žiadnej "zelenej línie", nemajú ani vo vnútri palestínske enklávy, či medzinárodne rozdelený Jeruzalem.

Podľa slova Hospodinovho, uvedeného prorokom Ezechielom, územne celistvá zem pre deti Izraela v tisíročnom kráľovstve zahrňuje na severe malé časti dnešnej Sýrie a Libanonu, samozrejme aj celý súčasný Západný breh, na juhu Gazu a kúsok z moderného Egypta na severnom Sinaji (podľa Písma po egyptský potok).

Zaujímavosťou je, že budúca lokalita pre Izraela neobsahuje južný, púštny cíp dnešného židovského štátu s prímorským mestom Eilat.

Ak by sme naprojektovali budúce biblické hranice na dnešnú geopolitickú sitáciu Izraela a jeho arabských susedov, všimli by sme si, že s najväčšie územné posuny budú voči Libanonu a Sýrii na severe, palestínskej samospráve na Západnom brehu a v Gaze, a na juhozápade mierne voči Egyptu. Dnešná palestínska národná entita osídľujúca časti Júdska, Samárie (známe ako Západný breh, angl. West Bank) a Gazu v Biblii nevystupuje.

Na západe ohraničuje krajinu Izraelcov Stredozemné more a na východe prechádza deliaca čiara hranicou so súčasným jordánskym kráľovstvom.

ZDROJ: Alan Baker, Jerusalem Post, 29.12.2010; Wikipedia.org

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?